Začíname od časti, ktorú by nemal nikto viedieť – CUDNIČKY. Je to kratučká sukienka pod spodničkou, aby pri tanci nebolo vidieť, čo treba cudne ukrývať – lebo nohavičky neexistovali 
Niekde sa robila celá spodná košeľa. Informácie o tom, ako to bolo vo vašom regióne, hľadajte v miestnych kronikách, u starších ľudí, ale aj v rôznych encyklopédiách, napr. Encyklopédia ÚĽUV. Najjednoduchšia varianta bol rovný pruh látky, ktorý zakrýval prsia aj boky. V hornom okraji bola šnúrka, príp. ešte ramienka. Niekde mohla mať aj rukávy, inde iba šnúrky – ramienka. Strih bol vždy jednoduchý obdĺžnik.
Potrebujeme: bielu bavlnu a krajku (podľa regiónu alebo nášho vkusu).
Potrebujeme vedieť obvod bokov a dĺžku cudničky – od pása pár cm pod zadok. Z bavlnenej látky si odstrihneme obdĺžnik rovnako dlhý, ako je obvod bokov, ku ktorému ešte pripočítame 1,5 cm na švíky. Šírka obdĺžnika je súčet požadovanej dĺžky cudničky, 0,5 cm na začistenie spodného okraja a 2,5 cm na tunel, do ktorého vtiahneme gumu. Všetky strany obdĺžnika začistíme cik-cak stehom. Zošijeme kratšie strany obdĺžnika. Prišijeme čipku na spodný okraj alebo ho len založíme dovnútra. Vypracujeme tunel a vtiahneme gumu. Cudnička je hotová. Namiesto gumy sa voľakedy používala šnúrka, ktorou sa cudnička v páse stiahla.
